Posted by admin on Oct 10, 2015 in Nezaradené | 0 comments

bohužiaľ väčšinou na psovi nie je vidieť

Na jar roku 1995 zasiala Rada Európy medzi európskych chovateľov psov zmätok a pohoršenie. Vo svojich doporučeniach navrhovala, aby sa upustilo od chovu zvierat s dedičnými abnormalitami a aby sa tiež upustilo od preháňania typov, od extravagancií, ktoré robia zo psov karikatúry a negatívne ovplyvňujú kvalitu ich života. Na vine často nie sú samotné štandardy, ale skôr ich extrémny výklad, znásobený príbuzenskou plemenitbou. Príbuzenská plemenitba so sebou prináša vážne poškodenia, ako zníženú plodnosť, zvýšenú úmrtnosť embrií, neživotaschopnosť šteniat a vysoképercento dedičných defektov. Príbuzenská plemenitba, pokiaľ vieme, naozaj nevytvára žiadne zlé dedičné vlohy, ale zvyšuje frekvenciu ich výskytu.

Takmer všetky vysoko prešľachtené plemená vznikajú za pomoci úzkej príbuzenskej plemenitby, neskôr stačí praktizovať vzdialenejšiu príbuzenskú plemenitbu. Je pritom vhodné hľadať napojenie na význačných predkov, ktorí boli dedične kvalitní. Chovy, ktoré vznikli príbuzenskou plemenitbou, je vhodné časom oživiť prílivom nie tak blízkej krvi, aby sa predišlo možnému nepríjemnému prejavu dedičných vlôh, ktoré sa môžu prejaviť práve vďaka príbuzenskej plemenitbe.

Ciele príbuzenskej plemenitby

Cieľom spájania príbuzných jedincov bola vždy snaha upevniť v potomstve žiadané vlastnosti spoločného predka. Či už šlo o kvalitu a farbu srsti, postavenie uší, nasadenie chvosta, úplnosť chrupu, mimoriadnu povahu. Až donedávna, a u mnoho plemien je tomu tak aj dnes, prebiehal chov v takzvaných líniách – líniová plemenitba. Tento postup doporučovalo mnoho svetových odborníkov ako spoľahlivú a rýchlu metódu pre získanie potomkov s požadovanými vlastnosťami. Výsledkom bol istý charakteristický typ, typ chovateľskej stanice (podľa Angličanov „affix type“).

Každé plus však vždy so sebou

Posted by admin on Oct 10, 2015 in Nezaradené | 0 comments

Rodina je skupina geneticky navzájom príbuzných jedincov, ktoré pochádzajú od jedného spoločného predka. Považuje sa za základnú jednotku v plemenárskej práci.

* Líniová plemenitba *

V líniovej plemenitbe sa používajú jedince, ktoré sú príbuzné jedným i viacerými spoločnými predkami a majú spoločné niektoré genetické znaky. Spoločný predok alebo predkovia sa vyskytujú v prvých štyroch až piatich generáciách. Pojmom línia sa rozumie skupina psov určitého plemena a rôzneho stupňa príbuznosti, ktorá sa vyznačuje dedičnou ustálenosťou požadovaných plemenných znakov. Touto metódou plemenitby sa dá v chove najviac získať, ak chovateľ dokonale pozná plemenný materiál, s ktorým pracuje. Musí dokonale poznať nielen jeho prednosti, ale ja jeho nedostatky, ktoré sa práva pri tejto metóde odhaľujú. Podmienkou by však malo byť, aby sa nechávali celé vrhy, pretože ináč nie sú informácie získané o potomstve úplné.

* Kríženie *

Kríženie je spôsob plemenitby,, pri ktorom sa pária jedince patriace dvom rôznym plemenám. Na potomkov uhliadnutých z takýchto spojení však plemenné knihy nevydávajú preukazy o pôvode. Výnimku tvorí zámerné kríženie za účelom vyšľachtenia nových plemien.

* Zápis šteniat *

Poradca chovu skontroluje prihlášku na zápis šteniat a zapíše do nej výsledky kontroly vrhu, pripadne ďalšie dôležité skutočnosti a odošle ju na správu hlavnej plemennej knihy. Celý vrh sa prihlasuje naraz. Dodatočné hlásenie jednotlivých šteniat nie je prípustné. Mená šteniat pochádzajúcich z jedného vrhu sa musia začínať rovnakým začínajúcim písmenom. Ak ide o prvý vrh v chovateľskej stanici, pomenuje chovateľ šteňatá menami začínajúcimi prvým písmenom v abecede ,,A“. v ďalších vrhoch pokračuje v prideľovaní mien podľa abecedy bez ohľadu na to